Vitajte na stránkach Cechu slovenských gajdošov.

Nesmierne nás teší, že po dlhšom čase sa nám podarilo vytvoriť nové stránky www.gajdy.sk. Ide o prezentáciu gajdošského občianskeho združenia Cech slovenských gajdošov.  Cech slovenských gajdošov vznikol v roku 1996. Jeho členmi sú priaznivci a zanietenci gajdošskej tradície na Slovensku.  V súčasnosti počet gajdošov a členov Cechu slovenských gajdošov presahuje číslo päťdesiat a veková kategória má širokú škálu.  Cech slovenských gajdošov má samostatné regule, insígnie a cechovú izbu, ktorá sa v súčasnosti nachádza v Oravskej Polhore. Hlavným cieľom cechu je udržiavať, dokumentovať, propagovať a rozvíjať gajdošskú tradíciu, ako aj pomáhať  napredovať mladým gajdošom na Slovensku.

Novoročný príhovor Ľ. Tatarku

Velevážení majstri, pracovití a učenliví tovariši a učni cechu nášho gajdošského.

                                        Prekročili sme dnes v noci cez prah roku nového, roku 2012. Prekrásna noc veští že, keď sa posnažíme ako ona, tak sa bude pre nás vyvíjať k všeobecnej spokojnosti a úcte. Nový rok je vždy čas na zamyslenie sa, čo nás čaká neminie. Verím, že sa nestane nič nepríjemné a budeme sa stretať len na stretnutiach milých a príjemných, s úsmevom a novými nápadmi, ktoré budeme radi uvádzať do života a poučiac sa rokmi minulími sa presvedčíme o nutnosti popracovať na všetkom, na čom treba a vypomôcť na akciách na, ktoré sme sa chodili iba nezainteresovane zúčastniť.

                                          Prajem všetkým gajdošom, aby sa v plnej sile a zdraví ujali práce v roku novom a aby sa im darilo tak v súkromnom ako aj v gajdošskom živote. Nazdravia!!!

                                                                                                      I. cechmajster Ľubo Tatarka.

Príhovor novozvoleného Prvého cechmajstra:

Vážení cechmajstri, majstri, tovariši, učni a všetci priaznivci hudby gajdošskej a ľudia.

Prijmite odo mňa týchto pár riadkov ako moje úvodné slovo k funkcii, ktorú som prebral po mojom priateľovi Bercovi Garajovi 2.3.2011 v sobotu na schôdzi Cechu slovenských gajdošov vo Veľkej lehote. 

Bolo to predo mnou dobre utajené, tak som sa to skutočne dozvedel ako posledný, čo ma prekvapilo o to viac, že som toto povýšenie nečakal asi ani vo sne pod vplyvom barbiturátov. Ale stalo sa, zvolila sa nová rada cechu a my môžeme plniť svoje predstavy a predsavzatia. Od toho momentu mám more nápadov, starších, ale aj celkom nových, ktoré by som chcel rozumne predebatovať a čím skôr začať realizovať za pomoci aktívnej Vás - majstrov, tovarišov aj učňov. 

Chcel by som, aby sme sa viacej stretávali a tým spoznávali, aby sme reprezentovali na úrovni a hlavne zodpovedne a rutinovane predstavovali ten ktorý nástroj, tú alebo tú dolinu, aby sme sa vzdelávali, aby sme nemiešali oblasti medzi sebou a tak vystavovali potencionálnych záujemcov rôznym pochybnostiam o pôvode našich produkcií. Hra by mala byť už vyzretejšia a suverénnejšia, aby sa mi nestávalo, že som pozeral vystúpenie dákeho menej známeho súboru, alebo aj špičkového sólistu ktorý sa nevie vymotať z falošných, nerytmických tónov z neladiaceho nástroja. Sme partia dlhodobo sa znášajúca a veselá, až na malé výnimky si neberieme tzv. kšefty a nenadbiehame s tovarom tzv. zákazníkom, ako to neraz urobili napríklad výrobcovia fujár a píšťaliek, kde atmosféra na stretnutiach niekedy hustla do neuverenia! Máme všetci dosť možností sa ukázať na dnes dosť husto posiatych festivaloch a slávnostiach, kde sa očakáva kvalitný výkon gajdoša sólistu ako aj inštrumentalistu v kolektíve.

Verím, že sa dohodneme včas na spoločných stretnutiach cechu, aby sa už nestávalo, že sa stretneme vždy Tí istý ľudia a ostatní tradične odídu po vystúpení preč a bez slova sa vyparia z chotára, ako by išli do rána pretrhnúť grunt. Mám predstavy, číre a podľa istých vzorov, by som chcel stmeliť náš kolektív tak, aby sme mohli vycestovať aj vo väčšom počte na podujatia ako sú Rožnovské slávnosti, Gajdy fest, Strakonice a či Heľpa, Detva, Východná alebo Ľupčianske "Ozveny hradných múrov".

Každé stretnutie podľa mňa utuží kolektív a neveriacich Tomášov presvedčí o potrebe skvalitňovať svoju hru a nekopírovať kamarátov, ale si vytvoriť svoj štýl, ktorý si bude každý gajdoš zlepšovať a skvalitňovať. Moje predstavy budem konzultovať vždy s cechom a iba z cechu vinde rozhodnutie postupu alebo ďalšej aktivity. Verím, že doterajšia spolupráca s Jurajom Dufekom, Milanom Ruskom, Ivanom Matisom a majstrov na slovo vziatých sa bude ešte viac rozvíjať a pomôže dobrej veci.

Všetko by som chcel uzavrieť prosbou, aby sme svojou pracovitosťou, zápalom pre vec, dôležitou disciplínou, entuziazmom a húževnatosťou pomohli dobrej veci a verte mi, že chýr o dobrej práci skoro rozletí sa svetom a bude príkladom aj stagnujúcemu Česko-Moravskému spolku gajdošov a dudákov, že pracovať na tomto poli sa oplatí a človek sa tým presvedčí o svojej užitočnosti a oblaží ho nakoniec pocit dobre a účelne vykonanej práce.

Ďakujem vopred za spoluprácu.

                                                                                                       Ľubomír Tatarka

                                                                                                       Slovenská Ľupča