Tlačiť
PDF

Rozdelenie gájd.

 



Podľa počtu píšťal delíme gajdy na:

Staré gajdy

Prosíme, neviete, kto by mohol byť výrobcom týchto starých gájd?

Ľubomír Tatarka - "Nález pri búraní starého domu."

Gajdy Vendelína Husára z Veľkého Lapáša (v literatúre, napr. Garaj aj Elšek nesprávne píšu že sa volal Valent Husár), pôvodom z Rybníka v Tekove. Odfotené v Lapáši v roku 2009. Fotkami a popisom prispel Juraj Dufek.


Staré gajdy z Dunajskej Stredy, sú v žitnoostrovnom múzeu.  Mosadzné pliešky sú z fúkacej harmoniky vyrobenej vo Viedni. Foto a popis poskytol Juraj Dufek.

Dvojhlasné gajdy

Dvojhlasné gajdy

 

Dvojhlasné gajdy s jednoduchou melodickou píšťalou a nafukovacou trubicou


Dnes sa tento druh dvojhlasných gájd vyskytuje v dvoch obciach na severnej Orave - v Sihelnom a v Oravskej Polhore. V minulosti bolo jeho územné rozšírenie omnoho väčšie a zahrňovalo dve veľké teritóriá. Na severnom Slovensku sa popri ďalších obciach v Slovenských Beskydách (Rabča, Rabčice a iné) dvojhlasé gajdy vyskytovali v celej oblasti Tatier, pričom boli rozšírené až po Považie a na východe po Prešov. Na severozápadnom Slovensku sa nachádzali od Žiliny až po hraničné obce s Moravou.
Melodická píšťala (gajďica, gajdďicová píšťalka) tohto typu gájd je trubica so šiestimi hmatovými otvormi vpredu, jedným hmatovým otvorom vzadu (kontrová ďierka)  a jedným bočným dolaďovacím otvorom (šťimová ďierka) na jej dolnom konci.
Hmatové otvory smerujú šikmo zdola nahor, sú spravidla oválne a nachádzajú sa na zúžených miestach, ktoré vytvárajú dokonalé lôžko pre ich dokonalé zakrytie a pohodlné uloženie prstov.Medzi hmatovými otvormi je gajďica zdobená vylievanými cínovými prstencami.
Do vývrtov horného konca melodickej píšťaly sa vkladá tónotvorné zariadenie - piskor, rajcok. Je to krátka, na hornom konci uzavretá trubica z čiernej bazy, s pozdĺžnym zárezom do plášťa v smere zhora nadol, ktorý vytvára kmitajucí jazýček ( perko, brčko ). Uzatvárací kolík horného konca nepresahuje svojou dĺžkou miesto zárezu jazýčka. Jednou časťou je umiestnený v kozičke , ktorá spája vzduchový rezervoár s melodickou píšťalou. Piskor je na dolnom konci ovinutý konopnými vláknami. Jednou z ich funkcií je zamedzenie vedľajšieho prieniku vzduchu zo vzduchového rezervoáru do melodickej píšťaly.
K dlonému koncu melodickej píšťaly sa pripája ozvučnica ( rameno gajďice ). Pozostáva z dvoch častí - z cylyndrickej do oblúka zahnutej trubice z mosadze ( v súčasnosti aj z umelých hmôt), ktorá plynule prechádza do kónického rozšírenia ( rožok ) z mosadzného alebo postriebreného hliníkového plechu. Ústie ozvučnice je čiastočne zakryté a ozdobne tvarované.
Melodická píšťala je so vzduchovým rezervoárom pravouhlo lomená cylindrická trubica, s vŕtaním 22-23 mm, ktorej vonkajší tvar je opracovaný do podoby kozej hlávky (koza, kozička ).
Burdónová píšťala ( bas ) je cylindrická trubica zložená z troch pohyblivých častí ( článkov ). Jej celková dĺžka sa pohybuje v rozmedzí 750-1050 mm. Jednotlivé časti basu sú na miestach spojov zosilnené prestencami z mosadzného plechu, alebo vyliate cínom či olovom. Taktiež po dĺžke su vylievané buď jednoduchými, alebo ozdobnými prstencami z cínu, či olova. K dolnému, tretiemu článku je pripojená ozvučnica ( roh basu ). Jej oblúková časť je spravidla drevená. Kónické rozšírenie tvorí hovädzí roh predĺžený mosadzným plechom. Na konci ho uzatvára kryt s kruhovým otvorom.
Burdónovú píšťalu spája so vzduchovým rezervoárom pravouhlo lomená cylyndrická trubica ( koleno basu ) s vŕtaním 12-14 mm. U väčšiny gajdošov má podobu hlavy draka s otvorenou tlamou.
Vzduchový rezervoár ( koža, skura ) je v zadnej časti - po odrezaní zadných nôh - zvnútra zviazaný. Do otvoru v krku sa viaže kozička s gajďicou , vo vývode po prednej ľavej nohe je umiestnená nafukovacia trubica, vo vývode po prednej pravej nohe koleno basu s burdónovou píšťalou.
Nafukovacia trubica ( fukar, fukač ) je dlhá 100 - 150 mm, s vnútroným priemerom 15 - 23 mm. Na dolnom konci je vybavená klapkou z kože, ktorá zabraňuje spätnému prieniku vzduchu zo skuri . Fukar je spojený so vzduchovým rezervoárom prostredníctvom ďalšej cylindrickej trubice (cca 200 mm s vŕtaním takým istým ako u fukara ), ktorá je do skuri takmer celá zasunutá. Okrem funkcie spojovacieho článku zabezpečuje stabilnú polohu fukara aj vtedy, ak ho hráč vypustí z úst. Na dolnom konci je uzatvorená dreveným kolíkom, aby vzduch prúdil von cez bočný otvor v stene trubice, t.j. nie priamo do stredu vzduchového rezervoára, ale aby smeroval do jeho zadnej časti.Tesniacim prostriedkom všetkých pevných i pohyblivých častí sú konopné vlákna.

Ladenie a prstoklad.

Ladenie základného tónu melodickej píšťaly sa pohybuje v rozmedzí tónov d 1 - fis 1 . Tón burdónovej píšťaly znie - ako u všetkých typov gájd na Slovensku - o dve oktávy nižšie.
Prstoklad je spojený s kombináciou 6 hmatových otvorov na prednej a 1 hmatového otvoru na zadnej strane gajďice . Zaužívaný je prstoklad ľavej ruky nad pravou. A to tak, že palec ľavej ruky zakrýva dierku na zadnej strane a spredu bolo rozloženie prestov 3 a 3 (od hora: ľavý ukazovák, ľavý prostredník, ľavý prsteník, pravý ukazovík, pravý prostredník, pravý prsteník).

(text Bernard Garaj ml.)

Jozef Luscoň

Prehrať ukážku

Trojhlasné gajdy

Trojhlasné gajdy


Trojhlasné gajdy s dvojitou melodickou píšťalou a nafukovacou trubicou.

 

Hlavná píšťala uzatvorená.

Najväčšie geografické rozšírenie týchto gájd možno lokalizovať popri najhomogénnejšom gajdošskom ohnisku, totiž mikroregióne Pohronského Inovca s troma susediacim obcami Malá Lehota, Veľká Lehota a Jedľové Kostolany, kde sa gajdošská tradícia zachovala dodnes a popri okolí Zlatých Moraviec ho v minulosti reprezentovala oblasť, ktorá je na západe ohraničená Tríbečškým pohorím, Vtáčnikom a Štiavnickými vrchmi až po Levice a na juhu, resp. na juhozápade sa prekrýva s ďalším gajdošským regiónom - okolím Nitry.

Melodická píšťala ( gajďica ) tohto druhu gájd ( gajdi, gejdi ) je dvojitá trubica vyrobená z jedného kusa dreva. Ľavá píšťala ( húčik, malí huk ) má jeden hmatový otvor v predu a k jej predĺženému dolnému koncu sa pripája ozvučnica. Pravá píšťala ( gajďička ) je kratšia, má 5 hmatových otvorov vpredu a 1 hmatový otvor vzadu ( palečňica ). Na dolnom konci je uzatvorená krátkym dreveným kolíkom. Vzhľadom na špecifickú funkciu v gajdošskej hre používame pre ľavú píšťalu označenie kontrová píšťala. Pravú t.j. vlastnú melodikú píšťalu nazývame hlavnou píšťalou z dvoch dôvodov: V porovnaní s kontrouvou píšťalou má väčší podiel na tvorbe melódie, resp. rozmiestnením hmatových otvorov je identická s melodickou píšťalou všetkých druhov troj-, štvor- i päťhlasých gájd. Nad hmatovými otvormi gajďice je nalepený vosk k dolaďovaniui niektorých tónov.
Do vývrtov na hornomkonci melodickej píšťaly sa vkladajú dva piskori z čiernej bazy ( húčikoví a gajďičkoví piskor ). Obyčajne je húčikoví piskor dlhší.
Ozvučnica melodickej píšťaly ( roh, rošťek, trachtár ) je z mosadzného plechu. Oblúková časť sa nasúva na predĺženú kontrovú píšťalu a sú na nej vyvŕtané 3 - 4 bočné dolaďovacie otvory, resp. 1 spodný kontrolný dolaďovací otvor. Kónické rozšírenie je čiastočne uzatvorené krytom. Ústie ozvučnice je kvôli väčšej stabilite spojené s kolienkom plechovým pásikom sformovaným do tvaru "S". K nemu je pripojená mosadzná retiazka s háčikom ( šparcháč, sparák ) na odstraňovanie vosku, ktorým sa čiastočne prikrývajú hmatové otvory pri ladení nástroja.

 

Burdónová píšťala (huk, húk) je cylindrická trubica zložená z troch pohyblivých častí (stavcov). Je dlhá 600 - 650 mm, pričom dĺžka jednotlivých stavcov sa pohybuje v rozmedzí 200-210 mm. Jej vnútorný priemer je 8 mm. Burdónová píšťala býva v celej dĺžke zosilnená a ozdobená 6-7 mm širokými mosadznými pásikmi. Miesta spojov jednotlivých častí sú zosilnené mosadzným, cca 35 mm širokým prstencom. Dolný koniec burdónovej píšťaly zakončuje ozvučnica. Huk spája so vzduchovým rezervoárom huková klatka t.j. cylindrická trubica s jedným alebo dvoma žliabkami a sitom , ktoré chráni ústie jej horného konca.
Vzduchový rezervoár (mech, ťemlov) je narozdiel od dvojhlasých gájd v postavení dole nohami, t.j do vývodu po prednej pravej nohe sa vsúva nafukovacia trubica, do vývodu po prednej ľavej nohe klatka burdónovej píšťaly.
Nafukovacia trubica (fukáč, dicháč) je dlhá 80-100 mm, s vŕtaním 6-8 mm odhladnuc od spojovacej časti na dolnom konci so spätným ventilom je vonkajšieho kónického tvaru. So vzduchovým rezervoárom ju spája klatka fukáča dlhá 150-200 mm. Na dolnom konci je uzatvorená, aby prúdiaci vzduch smeroval cez jej bočný otvor do zadnej časti ťemľova .


Hlavná píšťala ovtorená.

Geografické rozšírenie tohto druhu gájd, ktoré v súvislosti so zachovanou kontinuálnou gajdošskou trdíciou do súčasnosti označujeme zjednosušene ako trojhlasé gajdy Podpoľania a priľahlých regiónov, zahŕňalo s výnimokou sporadického výskytu na východe , severe a v oblasti Pohronského Inovca takmer celé Slovenska.

Rozhodujúcim kritériom rozlíšenia týchto gájd ako samostatného druhu je konštrukcia melodickej píšťaly ( gajďica, prebierka, dvojka ), t.j. jej otvorená hlavná píšťala ( pätorka ) v celom priebehu s bočným dolaďovacím otvorom ( šťimová ďierka) na dolnom konci.

Ozvučnica melodickej píšťaly ( roh, rožok ) je pripojená ku kontrovej píšťale ( jednorka, malí huk, hučok ) a je vyrobená buď z mosadzného plechu alebo kombinovaná s hovädzím rohom. Retiazka šparcháča je na rozdiel od predchádzajúceho druhu gájd pripevnená k vypustenému výčnelku na zadnej strane gajďice . Piskori sú z trstiny alebo čiernej bazy. Melodickú píšťalu spája s mechom kozička , ktorej vnútorný priemer je 25-30 mm.
Burdónová píšťala ( huk ) je dlhá 600-900 mm s vŕtaním 8-12 mm. Dĺžka jednotlivých stavcov sa pohybuje v rozmedzí 150-200 mm. Zosilnené a ozdobené sú nielen na miestach spojov, ale aj na väčšine svojej dĺžky. Burdónová píšťala je ukončená ozvučnicou ( roh, trúbka, trubka ) rovnakej konštrukcie ako ozvučnica gajďice , ale väčších rozmerov.
Vzduchový rezervoár ( mech, ťemľov ) je rozmiestnením píšťal identický s ťemľovom predchádzajúceho druhu gájd.
Nafukovacia trubica ( chlipák, chlipáč, dímacia píšťala, dúchač )je dlhá 20-30 mm, je cylyndrického alebo kónického vývrtu a je vybavená sätným ventilom ( príchlopka, klapka ). Klatka nafukovacej trubice s uzatvoreným dolným koncom a bočným otvorom je dlhá 60-70 mm.

 

Hlavná píšťala otvorená - so šiestimi hmatovými otvormi vpredu a jedným vzadu.

Išlo o gajdy maďarskej proveniencie. Na južnom Slovensku sa popri predchádzajúcom nástrojovom variante sporadicky objavoval ďalší druh trojhlasných gájd, t.j. gajdy s pridaným malým 6 hmatovým otvorom (blšia dierka), ktorý sa nachádzal na prednej strane hlavnej píšťaly oproti zadnému hmatovému otvoru. Pomocou blšej dierki bolo možné rozšíriť tónový rad gájd o nové poltóny, a tým hrať aj molové piesne. Keďže hmatové kombinácie a prstoklad boli na takejto gajdici odlišné od tradičnej techniky hry, mnohí gajdoši blšiu dierku nevyužívali a natrvalo ju zapchávali voskom.

(text: Bernard Garaj ml.)

Dominik Garaj

Prehrať ukážku

Štvorhlasné gajdy

Štvorhlasné gajdy

Štvorhlasné gajdy s trojitou meldoickou píšťalou a nafukovacou trubicou

Hlavná píšťala otvorená, oktávová píšťala

 

Gajdy s melodickou píšťalou tejto konštrukcie sa spájajú s okolím Nitry a najmä s posledným gajdošom tohto regiónu - Jozefom Antalíkom (1898-1989). Ich sporadický výskyt v iných častich Slovenska dokumentujú zmienky o trojitej melodickej píšťale v štúdii A.POLONCA (Gajdy - ľudový hudobný artefakt.).

Najcharakteristickejším znakom tohto druhu gájd je konštrukcia melodickej píšťaly. Je to trojitá trubica vyrobená z jedného kusa dreva. Na jej prednej pravej strane sa nachádza kontrová píšťala  (jednorka, odrážka) s 1 hamtovým otvorom. Ľavá, hlavná píšťala ( pätorka, abeceda, prebierka ) má 5 hamtových otvorov, 1 bočný dolaďovací otvor a je v celom priebehu otvorená. Na zadnej strane gajďice sa nachádza tretia píšťala, dlhá 38-60 mm a na dolnom konci je uzatvorená. Po odkrytí ej jediného hmatového otvoru ( palečňica ) znie oktáva základného tónu, preto ju nazývame oktávovou píšťalou. Do vývrtov na hornom konci melodickej píšťaly sa vsúvajú tri piskori z trtiny alebo čiernej bazy. Ku kontrovej píšťale je na dolnom konci pripevnený drevený koňík . Popri funkcii ozvučnice nahrádza predĺženie kontrovej píšťaly, ktoré je nevyhnutné na znenie spodnej kvarty základného tónu. Je to kónická, zhora nadol sa zužujúca trubica dlhá 90-110mm, široká 60-80 mm, ktorá tvorí stred medzi dvoma zrkadlovo vyrezanými hlavami koňa, alebo ovce. Koňík môže byť aj polovičný, t.j. s jednou hlavou. Prinližne v strede dĺžky trubice sa nachádza pozdĺžna štrbina, ktorá sa zapcháva voskom a nahradzuje tak dolaďovacie otvory ozvučnice predchádzajúcich typov gájd. Ku koňíku je pripevnená retiazka so šparcháčom.

Gajdicu s mechom spája kozička alebo antropomorfná hlávka (spodobou ľudskej hlavy) s roznakým pravouhlým vývrtom. (Na základe prác B. Sárosiho (1967) a B. Širolu (1937) možno usudzovať , že antropomorfná hlávka je podľa všetkého maďarskej proveniencie, koňík sa k nám dostal cez maďarské územie pravdepodobne z Chorvátska. Ide tak zrejme o jeden z viacerých dôkazov súvislosti našich troj- a štvorhlasých gájd s chorvátskymi gajdami.)
Burdónová píšťala ( huk )ˇje dlhá 500-800 mm, s vnútorným priemerom 8-8,5 mm a je zložená s troch stavcov , ktoré sa do seba zasúvajú. Zakončená je ozvučnicou z mosadzného plechu.Vzduchový rezervoár ( mech, ťemľov ) a nafukovacia trubica sú rovnaké ako u predchádzajúcich druhov gájd.

Hlavná píšťala uzatvorená, oktávová píšťala

Hoci ide opäť o nástroj Jozefa Antalíka, za samostatný druh gájd ho považujeme z troch dôvodov:
1. Hlavná píšťala má síce dolaďovací otvor, ten však spolu s jej dolným koncom dodatočne uzatvorený.
2. Tento konštrukčný prvok bol ako jeden z dôležitých činiteľov rozdielnych štýlov hry základom diferenciácie trojhlasých gájd.
3. Trojitá gajďica s uzatvorenou hlavnou píšťalou je známa aj ako melodická píšťala gájd s pomocným mechom. Ten bol aplikovaný na staršie štvorhlasé gajdy s nafukovacou trubicou, t.j. na tie, o ktorých sa na tomto mieste zmieňijeme.

Hlavná a kontrová píšťala uzatvorená, malá burdónová píšťala

Ide o gajdy, ktoré vyrobil gajdoš Ján Huďan zo Zvolenskej Slatiny a ktoré sú pozoruhodné stavbou melodickej píšťaly. Tá aj napriek tomu, že sa neuplatnila ako trvalá súčasť gájd, dokazuje invenciu konštrukčného myslenia jej tvorcu.
Pravá, kontrová píšťala, ktorá sa nachádza na prednej strane gajďice má jeden hamtový otvor, ľavá, hlavná píšťala má 5 hmatových otvorov vpredu a 1 zadný hamtový otvor. Obidve píšťaly sú na dolnom konci uzatvorené. Tretia píšťala na zadnej strane je na rozdiel od oktávovej píšťaly predchádzajúceho druhu gájd otvorená v celom priebehu a nemá žiadny hmatový otvor. Pomocou otočného kolíka priečne pretínajúceho jej vývrt na dolnom konci ju možno uzatvoriť, čím jej tón prestáva znieť. Pootočením kolíka do druhej polohy sa otvor, ktorý je v ňom vyvŕtaný, prekryje s vývrtom zadnej píšťaly a jej tón znie nepretržite preto názov malá burdónová píšťala.Táto gajďica je uložená v nástrojovej zbierke múzea SNM v Dolnej Krupej.
S výnimkou zadného hmatového otvoru hlavnej píšťaly je táto gajďica identická s melodickou píšťalou poľských podhalanských gájd. Uvedené konštrukčné prvky však dokazujú, že ide o originálne riešenie Jána Huďana.

Štvorhlasné gajdy s trojitou melodickou píšťalou a pomocným mechom

Hlavná píšťala uzatvorená, oktávová píšťala

Správy o výskyte štvorhlasých gájd tohto druhu sa síce bezprostredne týkajú kopaníc pri Bzinciach pod Javorinou a pri Lubine, ale možno predpokladať, že ich tradícia na slovenskej strane pod Veľkou Javorinou v okolí Nového Mesta nad Váhom väčší geografický záber. Melodická píšťala bola prakticky identická s melodickou píšťalou štvorhlasých gájd Jozefa Antalíka. Burdónová píšťala visela kolmo za hráčom vzhľadom na veľké rozmery ozvučnice. Umožňovala to pravouhlo lomená prívodná trubica. Použitie pomocného mechu je zrejme odrazom intenzívnych obojstranných kontaktov medzi slovenskými a moravskými gajdošmi, v rámci ktorých sa preniesol na slovenské gajdy s nafukovacou trubicou.

(text: Bernard Garaj ml.)

Jozef Antalík

Prehrať ukážku

Päťhlasné gajdy

 

Päťhlasné gajdy

Päťhlasné gajdy so štvoritou melodickou píšťalou a nafukovacou trubicou

Hlavná a kontrová píšťala uzatvorená, oktávová píšťala, malá burdónová píšťala

Štvoritú melodickú píšťalu osobitej konštrukcie vyrobil Ján Huďan zo Zvolenskej Slatiny. Kontrová a hlavná píšťala sa nachádza na prednej strane, oktávová a malá burdónová píšťala na zadnej strane. Pravá, kontrová píšťala má jeden hmatový otvor, ľavá, hlavná píšťala má 5 hmatových otvorov. Nadolnom konci sú obidve píšťaly uzatvorené. Ľavá, oktávová píšťala je kratšia a dosahuje približne 1/3 dĺžky kontrovej píšťaly. Na dolnom konci je uzatvorená a má jeden hmatový otvor. Pravá, malá burdónová píšťala je otvorená v celom jej priebehu s možnosťou uzatvárania dolého konca pomocou otočného kolíka. Štvoritá gajdica tejto konštrukcie je uložená v nástrojovej zbierke Hudobného múzea SNM v Dolnej Krupej.

(text: Bernard Garaj ml.)

Ján Húďan

Z organologického hľadiska možno gajdy na Slovensku charakterizovať ako aerofonický jazýčkový nástroj s jednoduchými náraznými jazýčkami klarinetového typu, ktoré podmieňujú kmitanie vzduchového stĺpca v jednej cylyndrickej jednoduchej až trojitej melodickej píšťale a jednej cylindrickej píšťale, do vzduchovým rezervoárom a nafukovacou trubicou. Táto charakteristika ovplyvňuje zaradenie gájd do nástrojových systematík, bližšie osvetľuje ich postavenie v slovenskom ľudovom inštrumentári, ale aj obsahuje východzie kritériá pre ich typologickú diferenciáciu.
C. SACHS vo svojej typológii gájd - platnej ako všeobecneý základ pre ďalšie detailnejšie rozpracovanie dodnes - berie do úvahy štyri faktory:

  • spôsob nafukovania vzduchového rezervoára - ústami, alebo pomocným mechom
  • druh burdónov - píšťaly, alebo posuvné valce ako u írskych gájd
  • vŕtanie píšťal - cylindrické, kónické
  • druh jazýčkov - jednoduché, dvojité

Na základe posledných dvoch kritérií rozlišujeme gajdy na západoeurópskeho typu ( sú pre ne charakteristické píšťaly s kónickým vývrtom a dvojité jazýčky) a východoeurópskeho typu ( cylindrický vývrt píšťal a jednoduchý jazýček ) . Ďalší podstatný rozdiel medzi gajdami východeurópskymi a západoeurópskymi je ten, že pri gajdách západoeurópskeho typu sa zväčšoval počet samostatných burdónových píšťal, narozdiel od východoeuópskych, pri ktorých sa počet burdónových píšťal síce tiež zväčšoval, ale tieto sa integrovali spolu do jedného dielu gájd spolu s melodickou píšťalou - gajdicou.

V typológii gájd na Slovensku akceptujeme viaceré činiteľe, pričom hlavným kritériom je celkový počet píšťal. Vedľajšími kritériami sú konštrukcia melodickej píšťaly a spôsob doplňovania vzduchového rezervoára.

(Jednotlivé časti slovenských gájd nájdete tu.)

 



Zaujímavosti

Festival Detva
GAJDY A ICH KULTÚRA NA SLOVENSKU
Program z cyklu hudobné dedičstvo. 

Viac informácií tu.


Páni času vydali CD s gajdošskou hudbou!
Viac sa dočítate tu.

CD obal maly


Nehaňte ľud môj je pravidelná relácia TV SME, venovaná rôznym podobám slovenského folklóru. Nový diel vychádza každý druhý týždeň.

 


1. Diel

Ľubomír Tatarka -Čalamacha
Prasačinky a gajdy


2. Diel

Marián Plavec
Nahradí fujara milenku?


3. Diel

Juraj Dufek

4. Diel

Anton Vranka

5. Diel

Jozef Luscoň

Televízor nepozerá radšej si zahrá na gajdy


Fašiangy v Príbelciach

Tvrdenie, že gajdošov spočítame na jednej ruke je mylné, iba ak by ruka mala viac ako 50 prstov.


Film Štátnej ochrany prírody SR o Biosférickej rezervácii (BR) Poľana a Hriňovských lazoch získal cenu za najlepší zahraničný dokumentárny film na filmovom festivale v americkom Los Angeles. Ide o festival, ktorý udeľuje cenu za tvorivé diela z celého sveta. Film bude prezentovaný vo filmovom štúdiu Raleigh Studios, Hollywood 10. júla tohto roka. Súčasťou filmu je aj gajdošská scéna na Poľane :) 
https://www.youtube.com/watch?v=eNcKVTicTbE
Bližšie info: http://www.laiffawards.com/june-2016-winners.html
Príspevok poslal Mgr. Michal Machava.


Jak se hrávalo a hraje na dudy na beskydské Hrčavě u Zogatů (2005).

http://www.ceskatelevize.cz/porady/1097944695-nas-venkov/405235100041001-gajdosi-a-gajdy/



Prosíme, neviete, kto by mohol byť výrobcom týchto starých gájd?

Bližšie info TU

 


Pálenica Borisa Filana

 

Rozhovor s Milanom Ruskom

a Ľubomírom Tatarkom

(Slovenský rozhlas, november 2011)

 

Prihlásenie



Počítadlo prístupov

TOPlist

Prehlásenie k Ochrane Osobných Údajov

Prehlásenie k ochrane osobných údajov podľa zákona 122/2013 Z.z.

[ TU ]

Cookies

Používame cookies, aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. Prehliadaním stránok vyjadrujete súhlas s ich používaním.

Viac informácií [ TU ]